Prečo je mladá športová generácia iná ako jej predchodcovia?

21.08.2016 15:06

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké osobnosti mali rôzne športové disciplíny v minulosti? Futbal má Buffona či Scholesa, tenis Djokovića alebo Federera, workoholizmom sa v basketbale preslávil Kobe Bryant. Oproti predošlej dobe je pomer tvrdých pracantov oveľa menší.

Kedysi bol šport jednou z mála ciest k zviditeľneniu sa

Dávno, keď neboli sociálne siete a neexistoval internet, pristupovali mladí športovci k povinnostiam trochu inak. Neboli rušení potrebou pridávania príspevkov, nikomu neukazovali, čo robia a kde sú. Výrazne sa presadiť alebo urobiť veľký úspech mohli iba tí najcieľavedomejší. Počúvali trénerov, mali veľkú motiváciu niečo dosiahnuť. Napríklad Dominik Hrbatý už odmalička sníval o tom, že bude profesionálny tenista. Na názor som sa opýtal aj športového psychológa Petra Kuračku.

,,Z môjho pohľadu sa v každej generácii športovcov vyskytujú jednotlivci, ktorí pracujú tvrdo, systematicky a vytrvalo, a na druhej strane jednotlivci, ktorí sa spoliehajú viac na svoj momentálny talent a nepracujú dostatočne na jeho rozvíjaní.''

Dnes majú mladí ľudia mnoho ciest k tomu, aby svoju osobu zviditeľnili a zarobili si na život. Veľa z nich si preto vyberie jednoduchšiu cestu na vrchol. Aby sa dostali v športe medzi najlepších, na to potrebujú veľkú vôľu, zarputilosť a odriekanie. Ak chcú dosiahnuť niečo veľké a významné, chce to svoje obety. Nie každý ich je ochotný podstúpiť.

,, V minulosti, v dobe priemernosti, bol šport jednou z mála oblastí, v ktorých mohol človek niečo dosiahnuť, nejako sa odlíšiť, získať vyšší status v spoločnosti. V súčasnosti je tých ciest oveľa viac. Navyše šport je jednou z tých náročnejších ciest. Súčasná realita poskytuje oveľa viac lákadiel, možností a spôsobov sebarealizácie," povedal Peter Kuračka

Mali by si brať príklad od tých najlepších

Talent je dôležitý, avšak bez tvrdej práce nič neznamená. Dôkazy nájdeme aj medzi aktívnymi športovcami. Napríklad Roger Federer mal v sebe odmalička ohromný potenciál, ale musel k nemu pridať kus tvrdej práce, čo sa mu vyplatilo. Nebudeme preháňať, ak jeho meno označíme za synonymum slova tenis. Novak Djoković nemal od narodenia prirodzený talent ako Federer, no tvrdou prácou a poctivou životosprávou sa vypracoval na šampióna a vládcu súčasného tenisu.

V iných odvetviach taktiež nájdeme tvrdo pracujúce vzory. Päťnásobný šampión NBA Kobe Bryant bol bezpochyby talentovaný, čo dokázal na palubovkách. S jeho menom ho však spája workoholizmus. Počas tréningu strieľal na kôš dovtedy, kým nepremenil 400 striel. Fenomenálne. Mnohí kritizujú Cristiana Ronalda za ochotu padať pri jemných dotykoch a častujú ho rôznymi pomenovaniami, čím akoby hádzali do kúta všetko, čo dosiahol vďaka tvrdej poctivej práci. Nik totiž nie je bez chýb a mínusov.

 

Príklady zvláštnych prístupov môžeme nájsť aj u slovenských športovcov. Vladimír Weiss ml. a Miroslav Stoch si vyskúšali aj pôsobenie v Katare. Prvý menovaný tam pôsobí už tretí rok a nebude klamstvom, ak napíšeme, že po talentovej stránke má určite na lepšiu súťaž. U Miňa Stocha platí presne to isté.

,,Väčšine futbalistov dá pôsobenie v ktorejkoľvek súťaži viac, ako len peniaze. Môže sa naučiť cudziu reč, spozná nových ľudí, kultúru a naučí sa niečo sám o sebe. Záleží však hlavne na športovcovi, čo z každej skúsenosti dokáže vyťažiť. Výber pôsobiska záleží na prioritách športovca, či jeho najvyššou prioritou je futbalový rast, kvalita a úroveň súťaže, alebo jeho základným motívom sú zarobené peniaze. Väčšinou športovci berú do úvahy obidva faktory," zhodnotil Kuračka.

Aj tí najlepší museli podstúpiť zmenu

Nik nespadol z neba skúsený a ostrieľaný, výnimkami nebolo ani mnoho súčasných ikon svetového športu. Najlepšie príklady sa dajú nájsť v tenise. V prvotných fázach kariér boli Novak Djoković aj Roger Federer veľmi impulzívni. Obaja pôsobili na kurte nervózne, rozladene a sem-tam prišla aj rozbitá raketa. S pribúdajúcim časom dospeli, vyvinuli sa v ozajstné osobnosti.

So statusom jedného z najlepších vo svojej disciplíne totiž prichádza aj istý druh zodpovednosti. Hráč sa musí prezentovať nielen na hracej ploche, ale aj mimo nej. Mal by byť vzorom pre deti a svojich nástupcov. U mnohých mladých je akoby pocit toho, že úspech k ním príde sám. No a niektorí ho ani nechcú dosiahnuť. Taký Nick Kyrgios, austrálsky tenista, je so svojou aktuálnou pozíciou v rebríčku spokojný. Chytá pokémonov a vyjadril sa, že ani náhodou nerobí všetko pre zlepšenie sa.

Žiť s vedomím, že vám bol nadelený obrovský talent v istej športovej disciplíne, musí byť mimoriadne krásne. Snívate o úspešnej kariére, obdive, veľkých tituloch. Aby ste boli uznávaní a dosiahli to, po čom túžite, si vyžaduje množstvo úsilia a obetovanie sa v prospech vašich snov.

Veľa dnešných mladých športovcov si neuvedomuje, že bez týchto aspektov nikdy nebudú tak slávni ako ich vzory. Stačí, aby im pribudla na účet tučná suma a zrazu u nich nastane pocit uspokojenia. A to sa musí zmeniť, inak by mohlo ľahko prihodiť to, že sa nedočkáme takých krásnych športových rivalít ako v posledných 20 rokoch.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké osobnosti mali rôzne športové disciplíny v minulosti? Futbal má Buffona či Scholesa, tenis Djokovića alebo Federera, workoholizmom sa v basketbale preslávil Kobe Bryant. Oproti predošlej dobe je pomer tvrdých pracantov oveľa menší.

Kedysi bol šport jednou z mála ciest k zviditeľneniu sa

Dávno, keď neboli sociálne siete a neexistoval internet, pristupovali mladí športovci k povinnostiam trochu inak. Neboli rušení potrebou pridávania príspevkov, nikomu neukazovali, čo robia a kde sú. Výrazne sa presadiť alebo urobiť veľký úspech mohli iba tí najcieľavedomejší. Počúvali trénerov, mali veľkú motiváciu niečo dosiahnuť. Napríklad Dominik Hrbatý už odmalička sníval o tom, že bude profesionálny tenista. Na názor som sa opýtal aj športového psychológa Petra Kuračku.

,,Z môjho pohľadu sa v každej generácii športovcov vyskytujú jednotlivci, ktorí pracujú tvrdo, systematicky a vytrvalo, a na druhej strane jednotlivci, ktorí sa spoliehajú viac na svoj momentálny talent a nepracujú dostatočne na jeho rozvíjaní.''

Dnes majú mladí ľudia mnoho ciest k tomu, aby svoju osobu zviditeľnili a zarobili si na život. Veľa z nich si preto vyberie jednoduchšiu cestu na vrchol. Aby sa dostali v športe medzi najlepších, na to potrebujú veľkú vôľu, zarputilosť a odriekanie. Ak chcú dosiahnuť niečo veľké a významné, chce to svoje obety. Nie každý ich je ochotný podstúpiť.

,, V minulosti, v dobe priemernosti, bol šport jednou z mála oblastí, v ktorých mohol človek niečo dosiahnuť, nejako sa odlíšiť, získať vyšší status v spoločnosti. V súčasnosti je tých ciest oveľa viac. Navyše šport je jednou z tých náročnejších ciest. Súčasná realita poskytuje oveľa viac lákadiel, možností a spôsobov sebarealizácie," povedal Peter Kuračka

Mali by si brať príklad od tých najlepších

Talent je dôležitý, avšak bez tvrdej práce nič neznamená. Dôkazy nájdeme aj medzi aktívnymi športovcami. Napríklad Roger Federer mal v sebe odmalička ohromný potenciál, ale musel k nemu pridať kus tvrdej práce, čo sa mu vyplatilo. Nebudeme preháňať, ak jeho meno označíme za synonymum slova tenis. Novak Djoković nemal od narodenia prirodzený talent ako Federer, no tvrdou prácou a poctivou životosprávou sa vypracoval na šampióna a vládcu súčasného tenisu.

V iných odvetviach taktiež nájdeme tvrdo pracujúce vzory. Päťnásobný šampión NBA Kobe Bryant bol bezpochyby talentovaný, čo dokázal na palubovkách. S jeho menom ho však spája workoholizmus. Počas tréningu strieľal na kôš dovtedy, kým nepremenil 400 striel. Fenomenálne. Mnohí kritizujú Cristiana Ronalda za ochotu padať pri jemných dotykoch a častujú ho rôznymi pomenovaniami, čím akoby hádzali do kúta všetko, čo dosiahol vďaka tvrdej poctivej práci. Nik totiž nie je bez chýb a mínusov.

 

 

 

 

 

 

kobe bryant

Príklady zvláštnych prístupov môžeme nájsť aj u slovenských športovcov. Vladimír Weiss ml. a Miroslav Stoch si vyskúšali aj pôsobenie v Katare. Prvý menovaný tam pôsobí už tretí rok a nebude klamstvom, ak napíšeme, že po talentovej stránke má určite na lepšiu súťaž. U Miňa Stocha platí presne to isté.

,,Väčšine futbalistov dá pôsobenie v ktorejkoľvek súťaži viac, ako len peniaze. Môže sa naučiť cudziu reč, spozná nových ľudí, kultúru a naučí sa niečo sám o sebe. Záleží však hlavne na športovcovi, čo z každej skúsenosti dokáže vyťažiť. Výber pôsobiska záleží na prioritách športovca, či jeho najvyššou prioritou je futbalový rast, kvalita a úroveň súťaže, alebo jeho základným motívom sú zarobené peniaze. Väčšinou športovci berú do úvahy obidva faktory," zhodnotil Kuračka.

Aj tí najlepší museli podstúpiť zmenu

Nik nespadol z neba skúsený a ostrieľaný, výnimkami nebolo ani mnoho súčasných ikon svetového športu. Najlepšie príklady sa dajú nájsť v tenise. V prvotných fázach kariér boli Novak Djoković aj Roger Federer veľmi impulzívni. Obaja pôsobili na kurte nervózne, rozladene a sem-tam prišla aj rozbitá raketa. S pribúdajúcim časom dospeli, vyvinuli sa v ozajstné osobnosti.

So statusom jedného z najlepších vo svojej disciplíne totiž prichádza aj istý druh zodpovednosti. Hráč sa musí prezentovať nielen na hracej ploche, ale aj mimo nej. Mal by byť vzorom pre deti a svojich nástupcov. U mnohých mladých je akoby pocit toho, že úspech k ním príde sám. No a niektorí ho ani nechcú dosiahnuť. Taký Nick Kyrgios, austrálsky tenista, je so svojou aktuálnou pozíciou v rebríčku spokojný. Chytá pokémonov a vyjadril sa, že ani náhodou nerobí všetko pre zlepšenie sa.

Žiť s vedomím, že vám bol nadelený obrovský talent v istej športovej disciplíne, musí byť mimoriadne krásne. Snívate o úspešnej kariére, obdive, veľkých tituloch. Aby ste boli uznávaní a dosiahli to, po čom túžite, si vyžaduje množstvo úsilia a obetovanie sa v prospech vašich snov.

Veľa dnešných mladých športovcov si neuvedomuje, že bez týchto aspektov nikdy nebudú tak slávni ako ich vzory. Stačí, aby im pribudla na účet tučná suma a zrazu u nich nastane pocit uspokojenia. A to sa musí zmeniť, inak by mohlo ľahko prihodiť to, že sa nedočkáme takých krásnych športových rivalít ako v posledných 20 rokoch.